Na vonok toto dievča s vlnitými vlasmi je ako učebnicový príklad zorganizovanej prvorodenej dcéry, ktorá má všetko na poriadku. To je, avšak len jej maska, za ktorou sa skrýva. Sasha je kľudná a tichá osoba ako jemný jarný vánok, ktorá sa derie životom s tvrdohlavosťou a pesimisticko-realistickým pohľadom na svet. Tento prístup je spôsobeným chaosom v jej živote. Napriek svojej tichej a utiahnutej povahe, akonáhle sa konverzácia dostane do témy, ktorá ju zaujíma, tak sa jej pusa nezavrie. Rovnako to má aj pri bránení ostatných. Nenávidí, keď sa musí brániť proti niekomu, radšej ich ignoruje alebo ich svojim typickým sarkastickým tónom okomentuje, no ak ide o niekoho druhého, je ako zmenená. V očiach má plamene, jej pohľad by mohol zabíjať a je schopná slovne, ale aj fyzicky, na úkor svojho zdravia, niekoho vrátiť na svoje miesto. Od mala bola ako keby pravým rodičom svojim súrodencom, kým ich skutoční rodičia dreli v továrni, aby vedeli uživiť sedem krkov. Toto však spôsobilo, že Sasha nikdy nemala vlastné detstvo a už navždy ju sprevádza ťažoba zodpovednosti, viny a uduseného hnevu z nespravedlivosti. Veľakrát sa stalo, že náhodne vybuchla na svojich súrodencov zo žiarlivosti nad detskou radosťou a voľnom, ktoré si mohli dovoliť vďaka jej obete. Trpkosť ju prenasleduje celý čas, čo ich vidí sa smiať a robiť normálne detské aktivity. Neznáša sa za to a vždy sa im za svoje výbuchy okamžite ospravedlní. Napriek svojej pracovitosti a ochote obetovať svoje blaho pre súrodencov jej život pokračoval, byť len ťažším a ťažším. Už od svojho detstva ju sužuje bolesť, ktorá postupom času neustúpila, ale len stúpala. Nikto jej nevedel pomôcť a bola doktormi odsúdená na doživotie s bolesťami. Fyzická bolesť a neustále pochybovanie doktorov o skutočnosti jej bolestí, mali na jej mentálne zdravie veľký dopad. Často má pocit, že len blúzni. Cíti hnev a žiaľ nad životom, ktorý chcela, no kvôli svojej chronickej bolesti nemôže mať. Sasha je voči sebe a svojmu telu zatrpknutá, keďže je nepredvídateľné a často ju zrádza. Nemá ho rada, často žiarlí nad ľuďmi, ktorých telo fungovalo tak ako malo a pýtala sa samej seba, kde ona zlyhala, že ona musí takto trpieť. Svoje trápenie je zvyknutá maskovať, či už jej mentálne útrapy alebo chronické bolesti, aby uchránila svojich rodičov pred starosťami, ďalšími dlhmi a aby nemusela ďalej zažívať ako ľudia pochybujú o pravdivosti jej utrpenia. Už to robí automaticky, neuvedomuje si už ako sa usmieva napriek tomu ako veľmi chce plakať a kričať od bolesti. Má nasadenú masku zo železa. Komfort od svojich aj vonkajších problémov nachádza hlavne v spánku. Keď prespí väčšinu dňa, aspoň necíti bolesť prúdiacu v jej tele ale skôr úľavu. Napriek tomu rada zamestnáva aj svoju myseľ, hraním sa s technikou a nepotrebnými, či rozbitými vecami, v ktorých sa vie potom vŕtať a použiť ich nejako inak. Čítanie je síce trochu zložité kvôli jej dyslexii, no užíva si, kvôli jej zvedavosti a chuti nasávať, dozvedať sa čo najviac nových informácii. Keďže sa cíti, že sa nemôže na nikoho obrátiť z pocitu viny, že je príťažov, jej najväčšou útechou je ryšavá mačka Masha, dážď a pozeranie na hviezdy. Ako človek hladný pre zmysel v živote, ktorý v sebe nenašla, ho hľadá na nebi.